Vývoj situácie týkajúcej sa postavenia starších ľudí na trhu práce bude jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich budúci vývoj slovenskej spoločnosti. Už v súčasnosti sú osoby v produktívnom veku nad 50 rokov jednou z ohrozených skupín na trhu práce. Táto skupina bude v ponuke práce stále viac zastúpená a preto opatrenia na trhu práce musia brať do úvahy vývoj v tejto vekovej skupine.

Podľa údajov z výberového zisťovania pracovných síl celkový priemerný počet ekonomicky aktívnych starších ľudí vo veku 50-64 rokov sa od roku 2000 do roku 2013 zvýšil o takmer 317 tisíc osôb na 682 tisíc. Ekonomicky aktívne osoby vo veku 50-64 rokov tvorili na Slovensku v roku 2013 štvrtinu, kým na začiatku 21. storočia len 14%.

Situácia starších ľudí na trhu práce Slovenska bola ovplyvnená predovšetkým zmenami v časovaní odchodu do dôchodku a čiastočne aj hospodárskou krízou v ostatných rokoch. Miera zamestnanosti mužov a žien vo veku 50-64 rokov od roku 2000 má vo všeobecnosti rastúcu tendenciu. Podobne ako u celej populácie, aj starší muži a ženy s vysokoškolským vzdelaním participujú na trhu práce Slovenska častejšie ako osoby v tom istom veku, ale s nižším dosiahnutým vzdelaním. Pre vekovú skupinu starších pracujúcich je charakteristické, že v porovnaní s priemerom majú výrazne vyššie zastúpenie osôb s učňovským vzdelaním bez maturity. Miera nezamestnanosti starších ľudí bola od roku 2000 nižšia ako priemer za celú populáciu v produktívnom veku.

Očakáva sa, že v dôsledku starnutia obyvateľstva a tým aj ponuky práce na Slovensku bude v roku 2050 chýbať až 21 % pracovnej sily. Preto je jedným z hlavných cieľov Národného programu aktívneho starnutia na roky 2014-2020 zvýšenie zamestnanosti a zamestnateľnosti starších ľudí vo veku 50 a viac rokov.

K naplneniu tohto cieľa by mali prispieť hlavne opatrenia v oblasti vekového manažmentu; služieb zamestnanosti pre starších zamestnancov a podpory rozvoja striebornej ekonomiky; nediskriminujúcich, bezpečných a zdravých pracovných podmienok a v oblasti celoživotného vzdelávania.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci aktivít na zlepšenie postavenia starších osôb na trhu práce (vo veku 50 a viac rokov) v spolupráci so zainteresovanými subjektmi sa zameria na tieto ciele:

– vypracovanie definície vekového manažmentu a vytvorenie zásad vekového manažmentu pre zamestnávateľov,

– motiváciu zamestnávateľov k aplikácii vekového manažmentu, podporu zamestnávania starších zamestnancov a motivovanie zamestnancov zostať na trhu práce,

– podporu intenzívnych vzdelávacích kurzov zameraných na prácu s IKT pre starších ľudí   evidovaných na úradoch práce,

– podporu možností zamestnať sa na kratší pracovný úväzok starším uchádzačom o zamestnanie dovtedy, kým získajú nárok na starobný dôchodok,

– motiváciu zamestnávateľov vytvárať „delené“ pracovné miesta pre starších ľudí,

– podporu rozvoja nových (atypických) foriem zamestnania zvyšujúcich flexibilitu trhu práce pre starších zamestnancov,

– aktualizáciu existujúcich a vytváranie nových nástrojov aktívnych opatrení trhu práce na udržanie starších osôb na trhu práce,

– objektivizované posudzovanie pracovnej schopnosti starších zamestnancov.

V súvislosti s aktivitami zameranými na motivovanie zamestnávateľov (v súkromnom a verejnom sektore) k aplikácii vekového manažmentu Národný program aktívneho starnutia definuje opatrenia na dosiahnutie cieľov, spôsob ich plnenia a zodpovedné subjekty za ich plnenie.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s ďalšími subjektmi bude realizovať osvetovú a informačnú kampaň zameranú na zamestnávateľov (v súkromnom a verejnom sektore) a odborové organizácie s cieľom upozorniť ich na negatívny demografický vývoj a zásady vekového manažmentu. Plánuje vytvoriť publikáciu zameranú na aplikáciu zásad vekového manažmentu vrátane príkladov dobrej praxe. Po dohode so sociálnymi partnermi bude pravidelne verejne vyhodnocovať a oceňovať zamestnávateľov, ktorí sa správajú ústretovo k starším zamestnancom.

Plánuje tiež vypracovať minimálny rozsah žiaducich pravidiel správania sa zamestnávateľov pri aplikácii vekového manažmentu a indikátorov ich plnenia. Na základe toho aplikovať tieto pravidlá vo všetkých organizáciách a spoločnostiach, kde ako zamestnávateľ alebo dominantný akcionár vystupuje štát alebo samospráva. Súčasne bude propagovať tieto pravidlá v rámci širokej zamestnávateľskej verejnosti. Za pomoci KOZ SR bude presadzovať, aby jednotlivé odborové zväzy a organizácie uplatňovali tieto požiadavky v rámci kolektívnych vyjednávaní.

Vekový manažment by sa však nemal rozvíjať len z centrálnej úrovne. Aj zamestnávatelia by už teraz mali myslieť na to, ako vytvoriť vhodné podmienky na prácu starnúcej populácie a motivovať starších zamestnancov k čo najdlhšiemu zotrvaniu v pracovnom živote.

Zamestnávanie starších osôb je do istej miery závislé od ich akceptácie samotnými zamestnávateľmi. Starší pracovníci sú zamestnávateľmi cenení predovšetkým pre ich dlhoročné pracovné skúsenosti, pre vyššiu zodpovednosť a lojalitu, pre spoľahlivosť, menšiu fluktuáciu a väčšiu časovú flexibilitu. Naopak, za ich negatíva sa považuje najmä nižšia úroveň dosiahnutého vzdelania, neochota ďalej sa vzdelávať, chýbajúce zručnosti v používaní nových technológií, nedostatočné jazykové a počítačové znalosti, nižšia fyzická výkonnosť, častejšie zdravotné problémy a zaťaženosť stereotypmi.

Na druhej strane samotní starší pracovníci sú si vedomí, že na trhu práce patria medzi znevýhodnenú skupinu. V prípade skúseností s nezamestnanosťou u nich zohráva úlohu aj neznalosť metód hľadania si nového zamestnania a výraznejší dopad na psychiku oslabujúcu motiváciu k hľadaniu si nového zamestnania. Pokiaľ dochádza ku kumulácii uvedených negatív starší pracovníci sa stávajú ťažko zamestnateľnými.

Preto budú dôležité aktivity zamerané na to, aby sa vedeniam firiem a verejnosti priblížil demografický vývoj a jeho dopady na spoločnosť a výhody zamestnávania starších. Veľmi dôležitá bude aj interná komunikácia smerom k samotným zamestnancom (mladším aj starším) a zvyšovanie povedomia o prínosoch vekovej rôznorodosti na pracovisku a osobitne starších zamestnancov.

K tomu by mála napomôcť aj Rada vlády SR pre práva seniorov a prispôsobovanie verejných politík procesu starnutia populácie, ktorá bola zriadená s cieľom zabezpečiť užšiu spoluprácu zainteresovaných subjektov na riešení dôsledkov starnutia populácie, koordinovať a kontrolovať jednotlivé opatrenia zamerané na elimináciu negatívnych dôsledkov procesu starnutia populácie na ekonomiku, trh práce, dôchodkový systém a ďalšie oblasti života spoločnosti.

Danica Lehocká, generálna riaditeľka sekcie práce MPSVaR SR