Čo ťa donútilo uvažovať v strednom veku o zmene kariérneho smerovania?
Zlom nastal, keď som prišla zo dňa na deň o prácu v roku 1999. Vtedy som mala 48 rokov. Bola som z toho dosť šokovaná a zlomená na niekoľko týždňov, kým som sa s tým vysporiadala a začala rozmýšľať, čo ďalej. Náhodou som sa stretla s bývalým kolegom, ktorý tiež prišiel o prácu ekonomického námestníka, mal už 57 rokov. Boli sme na jednej lodi, nebol o nás záujem, lebo sme boli starí. Tak došlo po pár mesiacoch k tomu, že som sa rozhodla založiť súkromnú vzdelávaciu firmu zameranú na vzdelávanie dospelých. Písal sa rok 2000.
Aké boli dôvody rozhodnutia sa pre podnikanie?
Obávala som sa, že ma zasa niekto prepustí, pretože stále prebiehali rôzne organizačné zmeny vo firmách aj úradoch a mala som už dosť rokov. Zvažovala som, radila sa s najbližšími a rozhodla sa.
Ako si prežívala toto obdobie?
Najprv som sa musela vysporiadať so sklamaním, odmietnutím, demotiváciou. Postupne to vystriedal pocit vybudovať niečo vlastné a spoľahlivé. Pretože som pôvodne učiteľka, vzdelávanie bolo a je pre mňa alfa a omega, aby sa človek posúval ďalej po celý život. Chcela som byť pri tom a aktívne pomáhať. Priniesla som na Slovensko medzinárodný vzdelávací program z oblasti marketingu, ktorý bol vtedy u nás ešte v plienkach, jedinečné školenia pre HR, neskôr logistov a začali sme organizovať konferencie. Jedna (pre HR) má už 21. ročníkov za sebou.
Ako sa k tejto zmene postavilo tvoje okolie?
Dosť komplikovane, lebo k tomu bolo treba peniaze na rozbeh firmy a neuveriteľne veľa času. Našťastie som mala už odrastené deti a trocha voľnejšie ruky. Bola som málo doma – celé dni vo firme, služobné cesty…vtedy sa len telefonovalo na pevnú linku, faxovalo a cestovalo ona osobné stretnutia. Narušilo to aj moje manželstvo.
O čo si sa opierala, čo ti pomáhalo prejsť týmto obdobím zmeny?
Pomohla som si hlavne sama. Mám rady výzvy, rada plánujem. Myslím, že som dobrý organizátor, čo mi aj dlhoročná prax neskôr potvrdila. Vtedy nikto nemal ešte skúsenosti, čo ako robiť, neboli poradcovia, školenia ako začať podnikať ako dnes. Konkurencia bola naviazaná ešte na staršie kontakty, teda získavala biznis ľahšie. Ja som začínala na zelenej lúke.
S odstupom času ako vnímaš svoje rozhodnutie začať podnikať?
Bolo to veľmi náročné, potrebovali sme učebne, kancelárie, zariadenie, zamestnancov. S dnešnými skúsenosťami, by som na to išla trocha inak, ale nemyslím, že to bol stratený čas. Preškolených stovky manažérov a špecialistov, vyše tisícky odborníkov na konferenciách je celkom dobrý pocit. Konečne sme firmu „vypiplali“, prišla kríza koncom dekády. Náhle sa všetko zmenilo, pretože vzdelávanie firmy odsunuli na vedľajšiu koľaj.
Začínali sme znova. Už sa nám ale nepodarilo firmu nakopnúť ako pred krízou. Tiež sme mali o desať rokov viac, nové technológie tlačili na všetkých. Aj my sme sa s tým museli za pochodu vysporiadať. Zmeny boli stále rýchlejšie a dodnes výraznejšie kvôli technológiám, najmä v komunikácii. Na to sme už postupne s vekom nemali silu. Znižovala sa naša pracovná schopnosť. Začala som firmu po 20 rokoch utlmovať, pretože nebol nástupca, ktorý by pokračoval.
Čo by si odporučila ľuďom, ktorí stoja pred podobnými dilemami, ako v istom veku po strate zamestnania pokračovať ďalej?
Treba dobre zvážiť, nechať si prejsť hlavou všetky možnosti, uvedomiť si riziká rozhodnutia, rovnako predmet podnikania, poznať konkurenciu, odbyt, poradiť sa s odborníkmi. Potom sa rozhodnúť a ísť za svojim cieľom. Môj vzor bol a je Tomáš Baťa. Aj keď to nevyjde celkom, treba hľadať riešenia. Hlavne sa nevzdávať!