Človek nemusí čakať na impulzy zvonka, aby bol šťastný

Čo znamená starnúť aktívne? Porozprávali sme sa s Liba Chiara Hladeková, ktorá sprevádza ľudí hľadajúcich naplnenosť svojho života v každej jeho fáze.

Ako ste sa dostali k témam umenia žiť?

Celý život som sa rada stretávala s ľuďmi a to ma bavilo aj na práci poisťovacieho makléra, hoci práca bola hlavne časovo veľmi náročná. Táto práca ma celý život živí, ale musela som urobiť opatrenia, aby som v nej nevyhorela.

 

Kedy nastal ten okamih potreby zmeny?

Je dobré ostať celý život zvedavý a otvorený novým príležitostiam a keď prídu, chopiť sa ich. Ten okamih nastal, keď som u svojej mamy, ktorá nám pomaly odchádzala, videla, že treba sa o seba po celý život starať, aby sme minimalizovali, to že ostaneme závislý na systéme, starať sa nielen o vonkajšok, ale udržiavať aj mentálne aj duchovné aj duševné aj fyzické zdravie. Niekedy ma prekvapuje, ako veľmi si ľudia neuvedomujú túto dôležitosť . Skôr či neskôr si všetci uvedomíme svoju smrteľnosť, mnohí až vtedy začnú so zmenami vo svojom živote, aby ho žili v jeho bohatosti, širokospektrálnosti, s pocitom nepremárneného času. A priniesť túto širokospektrálnosť, alebo bohatosť do každodenného života môže byť ideálnym liekom proti vyhoreniu. Aktívne pretvárať svoj život. A je na každom individuálne si zodpovedať, čo pre neho bohatosť života znamená.

 

 

Čo odporúčate ľuďom, ktorý by radi začali žiť bohatší život?

Tešiť sa zo poznávania nových vecí, nezabúdať, že príroda je náš liečiteľ, byť čo najviac vonku, v kontakte s ňou, čo najviac sa navracať k prameňom, základnému zdroju života. Ja sama, až keď som cítila, že moja duša v jednotvárnom živote chradne, že sa jej niečoho dôležitého nedostáva, som začala aktívne hľadať čo by to mohlo byť. A nové príležitosti začali prichádzať samé. Teraz sama učím ľudí, ako nechať oddychovať hlavu, ako sa liečiť z rozptýlenosti a možného vyhorenia. Aby sme si uvedomili našu fyzickú i psychickú vyčerpateľnosť a začali sa aktívne dobíjať. Koniec koncov byť šťastným nestojí peniaze.

 

Vy sama ste v preddôchodkovom veku, s akými pocitmi vchádzate do obdobia blížiaceho sa dôchodku?

Okrem mojej práce v poisťovníctve mám za sebou niekoľko kurzov, púť do Compostelly, kde som si uvedomila, že všetko, čo fyzicky potrebujeme sa zmestí do jedného batoha a následné vydanie knihy, kde tento životný zážitok opisujem, som turistickým sprievodcom po Taliansku, trénerom pamäti a jogy a túto bohatosť života, ktorú teraz žijem priniesla práve kríza, pocit hlbokej nenaplnenosti. Odporúčam každému predstaviť si posledných 10 rokov života. Ako by ste ich chceli žiť? A začať svoj život aktívne pretvárať.